Spánok je jednou z najdôležitejších súčastí života každého človeka a obzvlášť pre najmenších medzi nami – naše bábätká. Je to prirodzený stav, ktorý umožňuje nášmu telu i mysli oddýchnuť si, regenerovať sa a získavať potrebnú energiu pre ďalšie fungovanie. Pre bábätká a deti má spánok navyše kľúčovú rolu v ich vývoji, raste a zdraví.

Koľko spánku potrebuje bábätko

Koľko majú spať bábätká a deti je otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože potreba spánku sa líši v závislosti od veku. Novorodenci môžu spať až 16-20 hodín denne, rozložených do viacerých krátkych spánkových cyklov. Postupne, ako deti rastú, ich potreba spánku sa znižuje. Odporúča sa, aby dojčatá od 4 do 11 mesiacov spali približne 12-15 hodín denne, vrátane spánku cez deň. Batoľatá vo veku 1-2 roky by mali dosiahnuť 11-14 hodín spánku, zatiaľ čo predškoláci 3-5 rokov potrebujú zhruba 10-13 hodín. Keď deti vstúpia do školského veku, ich spánkové potreby sa stabilizujú na približne 9-11 hodín noc.

Bezpečný spánok

Bezpečný spánok začína správnym prostredím. Je dôležité, aby bolo miesto, kde bábätko spí, bezpečné a pohodlné. Postieľka by mala spĺňať všetky normy a bezpečnostné štandardy, s pevným a rovným matracom, bez zbytočných hračiek a vankúšov, ktoré by mohli predstavovať riziko udusenia. V prvých mesiacoch je tiež odporúčané, aby bábätko spalo na chrbte, aby sa znížilo riziko syndrómu náhlej smrti dojčiat (SIDS). Dôležitá je aj teplota v miestnosti, kde bábätko spí. Ideálna teplota by mala byť medzi 18 až 20 stupňami Celzia, aby sa dieťatko nepreohrievalo ani neprekychlovalo. Pre udržanie správnej teploty je vhodné oblečenie bábätka do vrstiev, ktoré sa dajú ľahko pridať alebo ubrať podľa potreby.

V čom má dieťa spať, aby sa cítilo pohodlne

Pri výbere materiálov pre detské postieľky a lôžkoviny je dôležité dbať na kvalitu. Kvalitné materiály, ako sú prírodné tkaniny a priedušné textílie, môžu výrazne prispieť k pohodlnému a zdravému spánku bábätiek a detí. Je dôležité, aby materiály nepodporovali potenie a udržiavali telesnú teplotu dieťaťa na optimálnej úrovni. Tým sa minimalizuje riziko prehriatia alebo podchladenia počas spánku. Hypoalergénne materiály sú navyše vhodnejšie pre deti s citlivejšou pokožkou a môžu predchádzať vzniku alergií a kožných problémov. O jednom z materiálov z ktorých sú vyrobené naše pyžamká sa môžete dočítať v článku Ako sa starať o produkty z bambusu.

Dojčenie a zaspávanie bábätiek

Dojčenie dieťaťa pri zaspávaní je starodávna a prirodzená metóda, ktorá posilňuje vzťah medzi matkou a dieťaťom. Táto technika má svoje výhody i nevýhody a je dôležité zvážiť všetky aspekty, predtým než sa rozhodneme, či je vhodná pre nás a naše dieťa. Po prvé, dojčenie pri zaspávaní môže dieťaťu pomôcť cítiť sa bezpečne a pohodlne, čo môže uľahčiť prechod do spánku. Materské mlieko obsahuje látky, ktoré pomáhajú regulovať spánkový cyklus dieťaťa, a samotný proces dojčenia vyvoláva u matky uvoľňovanie hormónu oxytocín, ktorý pôsobí ako prirodzený upokojujúci prostriedok. Tento hormón nie lenže napomáha dieťaťu usnúť, ale tiež podporuje pocit blízkosti a dôvery medzi matkou a dieťaťom. Avšak, dojčenie dieťaťa pri zaspávaní môže viesť k vytvoreniu závislosti na tejto metóde, čo môže byť problematické, keď sa matka rozhodne alebo je nútená ukončiť nočné dojčenie. Dieťa, ktoré sa zvyklo uspávať pri dojčení, môže neskôr prejavovať zvýšenú úzkosť alebo problémy so zaspávaním, keď je dojčenie odstránené z jeho rutiny. Preto je dôležité postupne zavádzať aj iné spôsoby uspávania, aby dieťa nebolo úplne závislé na dojčení pri zaspávaní. Jednou z metód odnaučenia dieťaťa zaspávať s dojčením je postupné skracovanie doby dojčenia a nahradenie tejto aktivitu inými rituálmi. Napríklad, môžeme dieťa dojčiť len krátko a potom pokračovať v uspávaní kolísaním, spievaním uspávaniek alebo čítaním príbehov. Tieto alternatívne spôsoby môžu dieťaťu poskytnúť podobný pocit bezpečia a pohody, aký malo pri dojčení. Je tiež dôležité, aby sme ako rodičia zostali konzistentní a trpezliví počas procesu odnaučovania. Dieťaťu môže trvať istý čas, kým sa prispôsobí na novú rutinu, a môže byť potrebné opakovane posilňovať nové návyky, aby sa stali súčasťou jeho zaspávacieho režimu. Je dôležité, aby sme počas tohto prechodu poskytli dieťaťu veľa lásky a pozornosti, aby sme minimalizovali jeho stres a úzkosť. Okrem toho môžeme využívať aj pozitívnu posilu, napríklad chváliť dieťa, keď zaspí bez dojčenia, čo mu môže pomôcť cítiť sa sebavedomejšie a nezávislejšie. Je dôležité zvoliť ten správny moment na začatie odnaučovania, najlepšie v čase, kedy nie sú v rodine žiadne veľké zmeny alebo stresujúce udalosti, aby dieťa mohlo prechádzať touto zmenou v pokoji a bez ďalších vonkajších tlakov. V niektorých prípadoch môže byť vhodné konzultovať plán odnaučovania s pediatrom alebo odborníkom na detský spánok, ktorý môže poskytnúť individuálne odporúčania a podporu založenú na konkrétnych potrebách dieťaťa a rodiny.

Spánková regresia

Správny spánkový režim je kľúčový pre zdravý vývoj dieťaťa, jeho fyzické aj psychické zdravie. Avšak nie vždy je cesta k pokojnému spánku prechádzkou ružovou záhradou. Rodičia sa často stretávajú s javom, ktorý odborne nazývame spánková regresia. Čo to vlastne spánková regresia je a ako sa s ňou vysporiadať? Spánková regresia je obdobie, kedy dieťa, ktoré už malo stabilný spánkový režim, začne náhle budiť v noci alebo má problém zaspať. Toto obdobie môže byť pre rodiny veľmi náročné, pretože zmeny v spánkovom vzorci dieťaťa často prichádzajú nečakane a zdá sa, že rušia doteraz dobre fungujúci systém. Spánková regresia môže nastať v rôznych vekových obdobiach, najčastejšie však postihuje deti okolo 4., 8., a 12. mesiaca života, a potom opäť okolo 18. mesiaca a 2. roku. Prečo sa spánková regresia prejavuje? Dôvody spánkovej regresie môžu byť rôzne. U detí je to často spojené s výchovnými míľnikmi, ako sú napríklad prví krôčiky alebo osvojovanie nových zručností. Tieto vývojové skoky môžu spôsobiť, že dieťa je viac psychicky aktívne a má narušený spánok. Okrem toho môžu byť príčinou aj fyzické faktory, ako zúbkovanie, rastové špúrty alebo choroby, ktoré sú sprevádzané bolesťou a nepohodlím. Psychické faktory, ako sú zmeny v prostredí, stres alebo úzkosť, tiež môžu hrať dôležitú úlohu pri spánkovej regresii u detí. 

Fázy spánku a ich dĺžka

Spánok sa delí na dve základné kategórie, ktoré spolu striedavo prebiehajú v cykloch trvajúcich približne 90 až 120 minút. Ide o ne-REM (NREM) spánok a REM spánok. NREM spánok sa ďalej delí na tri štádia, ktoré zodpovedajú za postupné uvoľňovanie našich svalov, znižovanie aktivity mozgu a prípravu nášho tela na hlboký spánok.

1. štádium NREM spánku Prvé štádium, známe ako uspávanie alebo prechodný spánok, trvá zvyčajne len 5 až 10 minút. Počas tohto krátkeho obdobia sa srdcová činnosť a dýchanie spomaľujú, svaly začínajú uvoľňovať a oči sa pomaly pohybujú. Toto štádium je ľahké a človeka možno ľahko zobudiť.
   
   
2. štádium NREM spánku Druhé štádium je hlbšie a trvá približne 20 minút. V tomto štádiu sa naše telo ešte viac uvoľňuje. Srdcový rytmus a dýchanie sa ešte viac spomaľujú, telesná teplota klesá, a mozog začína produkovať špecifické vlnové vzory známe ako spánkové vlny. Táto fáza je kritická pre spracovanie pamäti a učenie.
   
   
3. štádium NREM, často označované ako hlboký spánok, môže trvať 20 až 40 minút. V tomto štádiu je človek najmenej reaktívny na vonkajšie podnety a najťažšie sa prebúdza. Mozgová aktivita spomaľuje na delta vlny, dochádza k oprave tkanív, posilneniu imunitného systému a uvoľneniu rastového hormónu, ktorý je dôležitý pre rast a obnovu buniek.

Po prejdení troch štádií NREM spánku prichádza REM fáza, ktorá je známa svojou intenzívnou mozgovou aktivitou a súvisí s tým, že v tomto období prebiehajú sny. REM, skratka pre rapid eye movement, charakterizuje rýchle pohyby očí pod viečkami. Fáza REM spánku trvá zvyčajne 10 až 20 minút a s každým ďalším cyklom spánku sa jej dĺžka predlžuje, pričom posledná REM fáza môže trvať až hodinu. Počas REM spánku sa zvyšuje srdcová činnosť a dýchanie, svaly sú však paradoxne uvoľnené až na takú úroveň, že sú takmer úplne ochrnuté, čo bráni tomu, aby sme svoje sny prenášali do skutočných pohybov. Výnimku tvorí podobné pohyby očí a dýchacie cesty. Mozog v tejto fáze pracuje tak intenzívne, ako keby sme boli hore, čo je dôvod, prečo REM spánok často považujeme za platformu pre sny a ich spracovanie. REM fáza je mimoriadne dôležitá pre emocionálnu reguláciu a pre učenie sa nových informácií. Počas tejto fázy sa zaznamenáva aj konsolidácia pamäti, čo znamená, že informácie, ktoré sme získali počas dňa, sa v mozgu ukladajú a prepojujú tak, aby boli neskôr lepšie dostupné. Význam jednotlivých fáz spánku pre našu psychickú a fyzickú kondíciu nemožno podceňovať.

Problémy pri zaspávaní

Problémy pri zaspávaní detí sú pomerne bežné a môžu mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie patrí nadmerná stimulácia pred spaním, nepravidelný spánkový režim, alebo rôzne obavy a strachy. V takýchto prípadoch je dôležité identifikovať zdroj problému a pracovať na jeho odstránení. Napríklad, ak je dieťa pred spaním príliš stimulované, mohlo by pomôcť obmedzenie aktivít, ktoré zvyšujú hladinu energie, ako sú divoké hry alebo sledovanie televízie. Namiesto toho, zameranie sa na pokojné činnosti, ktoré podporujú relaxáciu, ako je čítanie kníh alebo poslúchanie utišujúcej hudby, môže byť užitočné. Je tiež dôležité vytvoriť bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa dieťa cíti bezpečne a komfortne. To môže zahŕňať zabezpečenie prítomnosti rodiča alebo starostlivého dospelého pri zaspávaní, najmä ak má dieťa tendenciu prežívať úzkosť alebo strach zo samostatného spánku. Detská fantázia je bohatá a tmy sa môžu objavovať strašidelné predstavy, preto je dobré deťom vysvetliť, že sú v bezpečí a že sa o nich staráme aj počas ich spánku.

Vytvorte ďeťom rituály pred spaním

Spánkový rytmus je ďalším dôležitým aspektom zdravého spánku. Je užitočné, aby deti mali stanovený a pravidelný čas na spanie a na bdenie. Toto pomáha udržiavať ich vnútorné hodiny v rovnováhe a podporuje lepšiu kvalitu spánku. Stanovenie rituálov pred spaním, ako sú večerné kúpele, čítanie alebo pokojné hry, môže deťom napomôcť k uvoľneniu a pripraviť ich na spánok. Udržiavanie stáleho spánkového režimu, aj počas víkendov a sviatkov, prispieva k hladšiemu prechodu do spánku a znižuje možnosť vzniku spánkových problémov.

Ako skvalitniť spánok

Ako skvalitniť spánok detí zahŕňa nie len vytvorenie príjemného spánkového rituálu, ale aj zabezpečenie vhodného prostredia. Izba, kde dieťa spí, by mala byť tichá, s príjemnou teplotou a dostatočne zatemnená. Je dôležité sa vyhnúť rušivým elementom, ako sú hlučné hračky, televízia alebo iné elektronické zariadenia, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť schopnosť dieťaťa rýchlo a pokojne zaspať. Vhodná je aj pohodlná a bezpečná postieľka alebo lôžko, ktoré zodpovedá veľkosti a potrebám dieťaťa. Matrace by mali byť pevné a podporujúce správnu polohu tela počas spánku. Zároveň je dobré obmedziť množstvo hračiek v postieľke, aby sa zabránilo možnému nebezpečenstvu.